Život Prešova
online
online
Česi sú najšetrnejší národ EÚ, Slovákom robí šetrenie problém
30.07.2025 Bratislava
Bratislava
29. júla (TASR) - Slovákom robí šetrenie problém. Podľa dát Eurostatu
dokázali usporiť z hrubého príjmu len 7,2 %, pričom priemer EÚ je 13,2
%. Česi, naopak, v tomto smere vedú spomedzi všetkých krajín EÚ, pričom v
rovnakom období dokázali ušetriť až 19,4 %. Vyplýva to z analýzy
Patrika Kindla, analytika zo spoločnosti Finax.
Slováci majú podľa analýzy na svoju spotrebu takmer o tretinu menej peňazí, ako je európsky priemer, čo im sťažuje tvorbu úspor. Česi preferujú dynamickejšie investície, pričom držia v tejto kategórii až 45 % finančného majetku. Rozdiely medzi krajinami sú výsledkom hospodárskych politík, ekonomiky, ale aj spotrebiteľského správania.
Ak priemerný Slovák zarobil za rok sumu 10.000 eur, ušetril z nej len 720 eur v porovnaní s Čechom, ktorý si dokázal odložiť až 1940 eur. K výrazným rozdielom správania došlo pritom počas pandémie. Zatiaľ čo pred ňou dokázali Slováci šetriť v priemere viac, po pandémii (medzi rokmi 2019 - 2023) sa miera úspor v ČR zvýšila o 7,5 %, pričom na Slovensku klesla o 2,6 %.
Rozdiely v správaní domácností v Českej republike a na Slovensku podľa analýzy po pandémii môžu byť dôsledkom rôznych hospodárskych politík, ekonomických podmienok a správania domácností. Efektívne fiškálne opatrenia a vyššie úrokové sadzby v ČR podporili rast úspor, zatiaľ čo na Slovensku menej účinné politiky a zvýšené výdavky domácností viedli k ich poklesu.
Schopnosť šetriť podľa analytika pritom sťažujú aj nižšie príjmy. Slovensko sa z pohľadu toho, koľko peňazí zostane obyvateľovi po odpočítaní daní a odvodov, nachádza na chvoste EÚ. Ľudia majú na spotrebu či šetrenie o 30,7 % menej peňazí, ako je priemer EÚ. Horšie je na tom už iba Litva. Aj tento faktor obmedzuje ich schopnosť šetriť si.
Česi majú väčšiu ambíciu investovať. České domácnosti vplyvom inflácie začali hľadať aktíva či investičné nástroje, ktoré by im poskytli lepšiu ochranu pred stratou kúpnej sily.
Celkový finančný majetok držaný domácnosťami na Slovensku v roku 2024 predstavuje 67 % hrubého domáceho produktu (HDP). V prípade Česka je to až 143 % HDP. Samotná štruktúra finančného majetku nám potom napovedá o vzťahu k výnosu a riziku. Kým Slováci sú konzervatívnejší, držia len 20 % finančného majetku v akciách a investičných fondoch, Česi preferujú o niečo dynamickejšie investície. V tejto kategórii majú až 45 % finančného majetku.
Slováci majú podľa analýzy na svoju spotrebu takmer o tretinu menej peňazí, ako je európsky priemer, čo im sťažuje tvorbu úspor. Česi preferujú dynamickejšie investície, pričom držia v tejto kategórii až 45 % finančného majetku. Rozdiely medzi krajinami sú výsledkom hospodárskych politík, ekonomiky, ale aj spotrebiteľského správania.
Ak priemerný Slovák zarobil za rok sumu 10.000 eur, ušetril z nej len 720 eur v porovnaní s Čechom, ktorý si dokázal odložiť až 1940 eur. K výrazným rozdielom správania došlo pritom počas pandémie. Zatiaľ čo pred ňou dokázali Slováci šetriť v priemere viac, po pandémii (medzi rokmi 2019 - 2023) sa miera úspor v ČR zvýšila o 7,5 %, pričom na Slovensku klesla o 2,6 %.
Rozdiely v správaní domácností v Českej republike a na Slovensku podľa analýzy po pandémii môžu byť dôsledkom rôznych hospodárskych politík, ekonomických podmienok a správania domácností. Efektívne fiškálne opatrenia a vyššie úrokové sadzby v ČR podporili rast úspor, zatiaľ čo na Slovensku menej účinné politiky a zvýšené výdavky domácností viedli k ich poklesu.
Schopnosť šetriť podľa analytika pritom sťažujú aj nižšie príjmy. Slovensko sa z pohľadu toho, koľko peňazí zostane obyvateľovi po odpočítaní daní a odvodov, nachádza na chvoste EÚ. Ľudia majú na spotrebu či šetrenie o 30,7 % menej peňazí, ako je priemer EÚ. Horšie je na tom už iba Litva. Aj tento faktor obmedzuje ich schopnosť šetriť si.
Česi majú väčšiu ambíciu investovať. České domácnosti vplyvom inflácie začali hľadať aktíva či investičné nástroje, ktoré by im poskytli lepšiu ochranu pred stratou kúpnej sily.
Celkový finančný majetok držaný domácnosťami na Slovensku v roku 2024 predstavuje 67 % hrubého domáceho produktu (HDP). V prípade Česka je to až 143 % HDP. Samotná štruktúra finančného majetku nám potom napovedá o vzťahu k výnosu a riziku. Kým Slováci sú konzervatívnejší, držia len 20 % finančného majetku v akciách a investičných fondoch, Česi preferujú o niečo dynamickejšie investície. V tejto kategórii majú až 45 % finančného majetku.
www.ZIVOTPO.sk
